• -05-18
  • -05-18
  • -05-18 2216
  • -05-18
  • -05-18
  • -05-18 2218
  • -05-18
  • -05-18 2219
  • -05-18
  • -05-18 2220
  • -05-18
  • -05-18
Nézsa cimer

Szlovák

Vítame Vás v Níži!

História obce siaha až do obdobia zaujatia vlasti.  Podľa Karabinského Nisa (Nysa) alebo Nesa je novohradskou obcou s úrodným chotárom a miestom kde žije najviac katolíkov.

Z prvých písomných dokumentov vieme, že pôvodne patrila rodine Néžai. Kráľ Matej však zhabal majetok Ladislava Néžaiho, lebo mu bol neverný. V roku 1467 ho kráľ daroval najprv Jánovi Rozgonyimu a v roku 1474 Jurajovi Parlagimu.

Na začiatku XVII. storočia sa majiteľom stal kapitán Fiľakovského hradu, Tomáš Bosnyák, po jeho smrti manželka, Katarína Zádoryová, zdedila majetok. Od roku 1635 bol vlastníkom jej syn, ostrihomský kanonik Štefán Bosnyák. Do konca XVII. storočia sa obec vyprázdnila. Prvé údaje  o novoobývanej dedine  pochádzajú z roku 1700. Podľa lučeneckej privilegovanej listiny (1702) však obec bola dávno obývaná.

V XVIII. storočí majiteľmi boli rodiny Motesitzky, Bossányi, Sándor a Klobusitzky. V roku 1794 Albert Herceg odkúpil 7/12 časť Níži od Jozefa Klobusitzkého, od neho v roku 1802 kúpil František Szentiványi, a od roku 1807 celá Níža patrila jeho rodine. Až do roku 1811 bol jej vlastníkom Szentiványiho syn, Bonaventúra, kráľovský a cisársky úradník, potom jeho vdova Apollónia Szirmaiová. Ďalšími vlastníkmi boli: Matej Edelspacher s manželkou Annou Blaskovichovou a František Szentiványi. Koncom XIX. storočia Níža patrila rodine Blaskovich, od ktorej ju v roku 1908 odkúpil Jozef Reviczky a daroval synovi, Tiborovi, ako svadobný dar. Od roku 1924, po Tiborovej smrti, až do roku 1945, do konca II. svetovej vojny, majetok patril jeho súrodencom a to bratovi Jozefovi a sestre Melánii Durneissovej Reviczkyovej,

kalvariaNa cintorínskom vršku (stará dedina) stál staroveký priestorný gotický kostol postavený z tesaného kameňa. Na stenách boli kríže a na klenbe namaľované podobenstvo: „Múdré a hlúpé panne”. Podľa tradície tu bol monastír Pálosov, ktorý sa zničil spolu so starou dedinou v časoch tureckej okupácie.
Na cintoríne sa nachádza kaplnka Svätej Anny, ktorú postavila vdova Bonaventúra Szentiványiho, Apollónia Szentirmaiová. Na kaplnke je kalvária, ktorej sochy vytvoril Lőrinc Dunaiszky.

templomKostol Svätého Jakuba pochádza zo XVI. storočia. V roku 1700 ho obnovili z darov veriacich, a v roku 1760 dal patrón gróf Štefán Klobusitzky vztýčiť vežu. Kostol prestavili a zväčšili v roku 1799. V roku 1934 ho znovu prestavili a obnovili aj vežu. Interiér aj exteriér kostola zrekonštruovali v roku 1998.  Fara existovala už v roku 1575, prvé sobášne a rodné listy sa zachovali od roku 1714.

kastelyV centre dediny je kaštieľ, ktorý Štefan Klobubusitzky dal postaviť v roku 1740. Mikuláš Blaskovich dal v roku 1896 (milénium) pribudovať poschodie a dve veže. Ku kaštieľu patrí 10 hektárový anglický park, ktorý je, spolu s kaštieľom, ozdobou dediny. Od roku 1960 v nej funguje škola, v ktorej sa vyučuje aj slovenský jazyk. Inštitúcia sa typovo zaraďuje medzi obvodné základné školy, učia sa tu deti nielen z Níže, ale aj z Dolných Peťanov a z Legíndu.

Níža dnes

Níža leží v pokojnom a tichom prostredí, je obklopená čistým vzduchom. V roku 2002- podľa plebiscitu- má 1197 obyvateľov. V dedine je zavedený telefón, plyn, voda, káblová televízia a možnosť pripojenia na internet cez  ADSL. Odpadový kanál je plánovaný. V obci, vedľa kostola, sa nachádza katolícky farársky úrad, ku ktorému patria aj Keszeg a Dolné Peťany.

Obec disponuje materskou škôlkou, základnou školou, poštou, ordináciou, zubným lekárom a sporiteľňou.

Väčšina obyvateľov pracuje v budapeštianskej župe, najme vo Vacove a v Budapešti. Dedinčania pestujú bobuľové ovocie (maliny, ríbezle, ostružiny), zeleninu a obilie.

Okolo obce sú pekné, obľúbené výletné mestá a prírodné javy, ktoré môžu slúžiť v prospech rozvoja dedinského turizmu: na juhu sa nachádza vrch „Vas” (358 m), odkiaľ je dobrý výhľad na „Cserhát“ a na okružné obce (pri dobrom počasí vidieť aj známy budapeštiansky ohňostroj, ktorý sa koná 20. augusta na počesť Svätého Štefana). Neďaleko sa nachádza vrch „Vár“ (332), pri ktorom nájdeme ruiny Čuvárskeho hradu. Smerom na sever je vrch „Kő“, kde záujemcovia môžu vidieť malé jazierko v tvare srdca.

Pozoruhodnosti

dscf4216V centre obce je kaštieľ, ktorý Štefan Klobusitzky dal postaviť v roku 1740. Zemepán Mikuláš Blaskovich ho dal v roku 1896 (milénium) zväčšiť a rozšíriť o poschodie a o dve veže. Kaštieľ je pomenovaný po poslednom majiteľovi: „Kaštieľ Reviczky ”.

V kaštieli bola veľká jedáleň, hosťovské izby, knižnica, čitáreň a športová izba pri barónskom apartmánu. Kuchyňa a personálne bývanie v druhej budove bolo pri kaštieli, kde je teraz lekáreň „Arany”. Vodu čerpali zo studne, ktorá bola v parku. Priviedli ju do veže kaštieľa, vlievala sa do jedného nádržka, odkiaľ tiekla ďalej potrubím. Pumpy hnali kone okolo studne. Elektriku zabezpečili generátorom a kúrili kachľovými  pecami. Budova mala dva vchody, cez prvý chodievali peši, cez druhý automobilmi alebo kočmi.

Posledný vlastník bol barón Durness, ktorý utiekol do Nemecka. Jeho matka tu ostala, ale ruská armáda ju tiež odohnala.

Okolo kaštieľa bol silný železný plot, pri vchode železná brána. 10 hektárový park mal odpočívadlá pre rodinu a pre hostí. V roku 1945 budova fungovala ako nemocnica pre ruských vojakov.

Po vojne bol kaštieľ zanedbaný, ľudia  ho „vyrabovali“, zvyšok rozbili. Budovu sa napokon rozhodli zbúrať. Našťastie sa to nestalo (vďaka Ladislavovi Konczovi). Po rekonštrukcii v nej vybudovali školu.

Dedinčania a učitelia veľa pracovali na tom, aby bola najlepšou a najkrajšou základnou školou.

Park

V areáli parku je k videniu aj malé jazierko. Predtým tu boli skleníky, v ktorých záhradníci šľachtili a rozmnožovali rastliny i kvety. Cez park tečie potôčik.

Park je strieborný - chránený, lebo tu rastie 24 druhov chránených rastlín, napríklad breza, platan, stopkový dub, atď.